KONTAKT

Mgr. Dana Ondrušeková
Lehota 747
951 36 Lehota pri Nitre
tel: 0905 280 912
nelinka.sk@gmail.com
Predajňa: Dolnočermánska 971/109, Nitra
(Na Klokočine za Kauflandom)

ČO HĽADÁTE?

arr3Milé mamičky a oteckovia!Všetok tovar uvedený v našom e-shope máme skladom! Avšak ak sa Vám z našej ponuky niečo zapáčilo a...

Pocitadlo.sk


ČLÁNKY A DISKUSIE »
Od striekačky cez fľašu až k prsníku

Mala som úplne bezproblémové tehotenstvo, aj keď sa v posledných mesiacoch pritrafili nejaké tie bolesti krížov, lonovej spony a opuchy nôh. Až nastal ten vytúžený a obávaný okamih. Ráno o pól ôsmej uzrel svetlo sveta náš malý Janíčko. Bolo to neopísateľné šťastie! Malinkého vzali na novorodenecké a môj manžel strávil so mnou ešte ďalšie dve hodiny v pôrodníckom boxe. Mojou spolubývajúcou na izbe sa stala Petra, jedno z dievčat, ktoré v to ráno rodilo so mnou. Naše malé uzlíky nám priniesli až popoludní okolo druhej. Na jednej strane je to dobré, lebo mamička má veľa roboty so sebou. Kým sa vybalí, osprchuje, prezlečie a to ešte nehovorím o šití, ktoré tak neskutočne bolí. Veľa žien hovorí, že je to asi najhorší zážitok a ja im môžem dať len za pravdu. Takže keď sme sa ako-tak zaklimatizovali, naše bábätká, Janko a Ninka, boli zrazu tu. Nemohla som sa vynadívať na tú krásu. Úplne som sa do neho zamilovala, a nie a nie oči odtrhnúť. Sestrička povedala aby sme ich nadojčili, že ich potom zasa vezme preč.

Tak sme sa pustili do toho. Ľahla som si na bok, lebo vraj to  po sediačky viac bolí šitie. Lenže môj kvietok spanilý si myslel, že má namiesto cicíka s mliečkom cumeľ a tak si len „dudloval“ bradavku a pokojne spinkal. Pomyslela som si, asi nie je hladný. Veď aj sestričky hovorili,  že  prvé dni bábätko veľa spí.  O pár hodín rovnaký scenár. Len by spal a spal a spal a „dudloval“. Zato kámoška Nina - tá mala iný ťah len by jedla a jedla. Boli ako dva protipóly. Občas sa aj ten môj batôžtek trochu prebral, pozrel sa na mňa veľkými očami a spal ďalej. Stále bol kľudný a pokojný. A ja stále viac nervózna. Veď to moje drobča  ešte ani poriadne nejedol! Nadišiel tretí deň a z môjho tichučkého drobčeka sa vykľul malý krikľúnik. Hlad sa neúprosne hlásil. Potešila som sa. Konečne sa napapá! Lenže Janíčko nevedel ako sa správne papá. Stále len „dudloval“. Začalo ma prepadať zúfalstvo. Hádam sa len nezaradím k tým ženám, ktoré neboli schopné dojčiť a ich deti vyrástli na umelej výžive. Túto myšlienku som sa snažila od seba stále odháňať. Ja čo som absolvovala psychoprofylaktickú prípravu, čo som prečítala hromadu časopisov a dve knihy, čo som vždy chcela dojčiť, nepripúšťala som čo i len pomyslenie na to, že ba to v mojom prípade by to mohlo byť inak. Ale tvrdá realita bola tu. Moje bábätko sa nevie prisať!!! Ešte že sme tam mali k dispozícii čajík v striekačke. Smiech ma veľmi rýchlo prešiel. Pri najbližšej návšteve sestričky na našej izbe som ju s tým oboznámila. Škoda len, že sa sestričky menili každých dvanásť  hodín, tak tam bola zakaždým nová a ja som musela svoj problém vysvetľovať stále odznova. Boli však veľmi milé. Snažili sa zo všetkých síl naučiť Janka piť, pretože mlieka som mal dosť. Jedna so mnou strávila takmer celú noc. Na silu sme mu vkladali môj prsník do úst, štípali ho do líc, aby sa nahneval a otvoril veľké ústa, ale on vždy schmatol len bradavku. A plakal a plakal a bol hladný.  Už mi nevadilo ani to, že sedím na tvrdej stoličke, či na kraji postele a hrozne ma bolí šitie. Neviem, kto vymyslel tie vysoké postele, ale pre zašívané ženy je utrpenie, keď sa majú vyštverať hore, alebo zliezť dolu. V polovici noci sestrička videla, že to nemá zmysel, a tak mi navrhla, aby som ho doniesla na novorodeneckú izbu a oddýchla si. Konečne som sa aspoň trochu vyspala. Neviem, čo tam sním robila, ale ja som v tú noc do vankúša veľmi plakala, lebo mi ho bolo tak veľmi ľúto.

Na ďalší deň ráno sa moje prsia začali nalievať a bolieť, a tak vyzbrojená akými –takými vedomosťami o odstriekavaní, vybrala som sa za sestričkou, že si prosím nádobku na odstriekavanie. Išlo to veľmi pomaly. Bola to mravenčia práca, ale bola som pevne rozhodnutá – môjmu synovi umelé mlieko dávať nebudem. A tak sme každé papanie začínali pokusom z cicíka, ale žiaľ bohu bezúspešne, a pokračovali ozajstným pitím, ale žiaľ bohu len zo striekačky okolo 20 ml na jednu dávku. Ale konečne môj chlapček papal mlieko nielen čajík! Blížil sa piaty deň, deň odchodu s pôrodnice. Moja spolubývajúca sa už nevedela dočkať, ale ja som mala veľké obavy, čo tam v tom veľkom svete len budem robiť s mojím malým chlapčekom, ak mu už tá striekačka nebude stačiť?!  Doma sme s manželom prežili hroznú prvú noc s naším drobčekom. Celú noc mi pomáhal naučiť ho, ako sa má prisať ale bezúspešne. Na druhý deň sme sa okamžite zmobilizovali k aktivite. Zatelefonovali sme pani Jahnátkovej, ktorá viedla kurz profylaktickej prípravy a bola pôrodnou asistentkou. Na konci kurzu nám povedala, že sa na ňu môžeme kedykoľvek obrátiť, ak bude nejaký problém. Ešte v ten deň prišla. A hneď začala so mnou rôzne polohy dojčenia, či mu snáď nevyhovuje iná. Malý sa však nechytil ani na jednu. Povedala, že mám strašne naliate prsia a že to treba okamžite odstriekať, lebo za dva dni by som mala zápal a horúčky. A navyše aj okolie dvorcov bolo z toho mlieka tak napuchnuté a zatvrdnuté, že bábo nemá šancu s tými malými ústočkami udržať bradavku, nie to ešte sať. A tak sme to všetko odstriekali. Konečne som mohla v tých prsiach voľne dýchať. Ale pre Janíčka to výhra nebola. Skúsili sme teda na bradavku nasadiť silikónový klobúčik a čuduj sa svete, trošku sa mu podarilo cezeň piť., lebo bol trošku špinavý od mlieka. Pani Jahnátková usúdila, že sám si z neho aj tak  dosť nevytiahne a že ho bude treba dokŕmiť. Samozrejme nie fľaškou, ale striekačkou, lebo sa hovorí, že potom dieťa odmietne prsník úplne. A tak som sa naučila správne si ručne odstriekať mlieko. To, čo som robila v pôrodnici, sa tomu veľmi nepodobalo. Teraz som videla ako to dokáže rýchlo  tiecť.

Začali sme zas so striekačkou, ale veľmi zvláštnu metódu, pri ktorej strčíte bábätku do úst posledné dva články malíčka napríklad ľavej ruky tak, aby narazili na horné podnebie. Bábo začne inštinktívne sať. Pravou rukou držíte striekačku, opierate ju z jednej strany o malíček ľavej ruky a z druhej strany smeruje bábätku do kútika úst. Púšťate pomaly mlieko, ale len keď začne sať prst. Takto ho naučíte, že mlieko pôjde len vtedy, keď potiahne a zároveň trénuje a posilňuje ústa aby sa rýchlo neunavilo. Keď necucá mlieko netečie. V porovnaní s tým čo som robila v pôrodnici je to veľký rozdiel. Lebo vtedy som mu ho len striekala do úst ako vtáčaťu a on nerobil nič iné , len prehĺtal.

Tak sme začali s touto kombinovanou metódou. Najprv bol na prsníku s klobúčikom, niekedy aj trištvrte hodinu, len aby trénoval a zároveň stimuloval tvorbu mlieka. Tým, že dieťa saje, zároveň podporuje tvorbu mlieka. A potom pokračoval ocino so striekačkou, najprv 20ml a postupne druhý týždeň 40ml. J a som  medzi tým krvopotne ostriekavala obidva prsníky  úplne do prázdna. Robila som to každé dve hodiny a mlieko ukladala v chladničke a čo sa neminulo išlo do mrazničky. Prvé dva týždne šiel na váhe hore veľmi málo asi 50g za každý deň. A vtedy nám naša pediatrička odporučila aby sme mu odstriekané mlieko dávali fľaškou, lebo striekačkou to už pri 60-70ml bolo náročné. Ja som sa bála, že sa odstaví úplne, lebo cumeľ je len cumeľ  a ľahšie z neho tečie, ale manžel ma podporil a povedal nech to skúsime. Tak som súhlasila. Veď koniec koncov mlieka bolo dosť a keby aj bol len na fľaške, vedela som, že je to moje mlieko. Modlila som sa nech, to takto funguje aspoň tri mesiace. A tak sme v treťom mesiaci zaviedli fľašku a s ňou aj normálny cumeľ. Samozrejme, že to cvičné papanie s prsníka cez klobúčik sme praktizovali, ale vždy pred fľašou a fľašou sme ho vždy dokrmovali. A váha šla hore. Krásne sa rozbehol. Onedlho sme sa pokúsili dať preč klobúčik a, čuduj sa svete, Janíčko vedel papať aj bez neho, ale málo.  A tak sme pokračovali aj s fľaškou. Postupne sme si všimli, že z fľašky spapá čoraz menej a prišli sme k záveru, že si asi dokáže sám vytiahnuť dosť! A tak sme mu na konci mesiaca skúsili nedať fľašu a nechať len prsník. A jemu to stačilo! A takto sme od konca tretieho mesiaca začali papať len z prsníka každé tri hodiny. Bola som nesmierne šťastná, že sa mu to podarilo a ja som si nemusela krvopotne odstriekavať mlieko. Preto že sa  nám v mrazničke hromadilo, ale piť ho už nemal kto. Samozrejme po každom dojčení som si odstriekala prsník, z ktorého papal, do prázdna, aby ľahšie tvorilo nové mlieko. Proste základné pravidlo čím viac sa zje, tým viac sa tvorí a naopak. Neskôr sme došli do štádia, že už nebolo čo odstriekavať. Vo váhe postupne predbehol svojich dvoch rovesníkov o celé kilo. V súčasnosti má náš Janíček už šesť rokov a úspešne som ho kojila až do jeho šestnástich mesiacov. A to len z toho dôvodu že sme čakali Martinka. Takže náš boj sme vyhrali. Chcelo to veľmi pevnú vôľu a dodržiavanie zopár užitočných rád. Týmto chcem povzbudiť hlavne tie z Vás, ktoré si myslia, že je to stratená vec.

A tu je môj recept: Počas dojčenia som sa snažila čo najzdravšie stravovať, denne som pila asi 3 litre vody a snažila som sa byť čo najmenej vystresovaná. Na to boli dobré hodinové až dvojhodinové prechádzky. Aby som uľahčila uvoľnenie mlieka do pŕs, tzv. let-down reflex, pred každým dojčením som si na prsia prikladala maličký uterák namočený v horúcej vode, potom som si prsia krúžením rozmasírovala, aby tam neboli hrčky a treba aj trošku mlieka odstriekať, aby sa dvorec bábätku ľahšie uchopil. Po dojčení som prsník vždy vystriekala do prázdna. Dúfam, že sa Vám moje rady zídu a pomôžu Vám. Pokiaľ sa to podarí čo len jednej z Vás budem rada, že som tento článok nepísala nadarmo. Na záver sa chcem poďakovať pani Jahnátkovej, ktorá je vo svojom obore skutočná profesionálka, a ktorá nám veľmi pomohla. V súčasnosti sme už päť členná rodinka, keďže sa nám po Martinkovi narodila aj dcéra Nelka, ktorá má v súčasnosti jeden rok a ktorá ma motivovala k vytvoreniu aj tohto obchodíku.

 

MGMxYmM